S režisérom Andrejom Tarkovským ste nakrútili jeho absolventský film Valec a husle, ako aj Ivanovo detstvo, Andrej Rublov a Solaris. Ako si spomínate na spoluprácu s ním, co Vám osobne priniesla?

Teraz s odstupom casu ju môžem hodnotit ako celkom unikátnu a výnimocnú. Tarkovský bol ako režisér mimoriadne cielavedomý, hlavne co sa týka vizuality. To je myslím vo filme to najdôležitejšie, a bohužial, dnes v prípade mnohých ruských, ale aj svetových filmov, stratené. Tažiskovým sa stáva dialóg a detailné zábery hovoriacich. Je to velmi nevdacný materiál vzhladom k vizuálnemu charakteru filmu ako umenia. Preto celkom zodpovedne prehlasujem, že všetci kameramani, ktorí pracovali s Tarkovským, získali po vizuálnej stránke najväcšiu možnost na kameramanského sebavyjadrenia. Prostredníctvom Tarkovského sa stali vynikajúcimi odborníkmi. Môžem povedat, že Tarkovský neoslovoval kdejakého kameramana. Upútal ho môj film Balet, ktorý som nakrútil v Strednej Ázii a požiadal ma o spoluprácu. Napriek tomu, že som absolvoval školu tri roky pred Tarkovským, vela som sa od neho naucil. Pretože každá práca je proces zdokonalovania, bola prínosná pre oboch. Dodnes sa neustále ucím. Ani teraz nemôžem povedat, že viem všetko o tom, ako sa film robí. Samozrejme, že ovládam všetky technológie, ale to pre mna nie je to hlavné. Hlavné je, aby som technológiu použil voci látke gramotne a jednomyselne s režisérom. Film Andrej Rublov sa rodil v úzkej spolupráci. Spolu sme volili dlhé komplikované zábery s vnútrozáberovou montážou. Tým sme dosiahli väcšiu autentickost. Vnútrozáberová montáž, ktorá umožnuje zhutnenie informácie, je charakteristickou pre tento film, ako aj pre celé Tarkovského dielo.

Aký je váš názor na moderné technológie zobrazovania? Myslíte si, že napr. Hi 8 môže nahradit film alebo vytvorit novú kvalitu záberu?

Dnes sa velmi casto používa video. Ale obrazy na monitore sú iba spôsobom odovzdávania informácií, nie spôsobom tlmocenia umeleckých a estetických hodnôt. Dnes môže každý vziat do rúk videokameru, ale to je velmi vzdialené tomu, co robia profesionálni kameramani.

S Nikitom Michalkovom ste pracovali na filme Anna od 6 do 18. Ako prebiehalo nakrúcanie?

Môj prínos do tohto filmu je malý, dokonca minimálny. Okrem mna spolupracoval s troma inými kameramanmi. S Michalkovom som predtým nakrútil objednávkový film Spomienky na Cechova. Potom ma Nikita požiadal, aby som mu pomohol nakrútit Annu.

Prednášate na moskovskom VGIKu. Comu ako pedagóg prikladáte najväcší význam pri výchove študentov? Co očakávate od tejto novej generácie?

Na študentov apelujem, aby k svojej profesii pristupovali s absolútnou vážnostou. Aby nebola ich zamestnaním, ale velkým zaujatím. Tak ako dnešní študenti, ani ja som si naplno neuvedomoval, co profesia filmového kameramana obnáša. U svojich študentov by som najradšej videl kategorické odhodlanie ovládnut svoju profesiu. Aby pochopili, že cas, ktorý je vyhradený na získanie profesie, je velmi krátky. Aká je táto práca nárocná, si uvedomia, až ked odchádzajú zo školy. Zvyknem svojich bývalých študentov po roku praxe pozývat spät do školy, aby sa stretli s posluchácmi, pretože ja ako profesor pre nich nie som autorita. Ale mladý clovek, napr. môj žiak Sergej Kozlov, ktorý nakrútil pre Andreja Koncalovského seriál Odyseus, pre nich autoritou je, pretože je energický, rázny a zarába vela penazí. Hovorí i m presne to isté ako ja. Ked skoncil školu, pochopil, že na nej strácal cas a že sa mal štúdiu viac venovat. Je pre mna príjemné to pocut. Znamená to, že som hovoril pravdu.

Myšicka