| |
| | |
|
|
|
|
|
| |
| |
| |
| |
|
|
Recenzi Martina Ciela na Tarkovského film Stalker publikoval ve svém
květnovém čísle roku 2000 slovenský měsíčník
Film.sk. Na Nostalghia.cz
text publikujeme se souhlasem autora i redakce.
Stalker (r. Andrej Tarkovskij, 1979) je jedným z najlepších filmových sci-fi,
aké som kedy videl. A spolu s Občanom Kaneom (r. Orson Welles, 1941) a Sudom
prachu (r. Goran Paskaljević, 1998) je aj jedným z najlepších filmov, aký sa tento
mesiac mihne v ponuke kina Filmotéka v bratislavskom Charlie centre.
Stalker nie je filozofickým orieškom na rozlúsknutie – on len kladie otázky,
naznačuje Tarkovského postoj a odpovede necháva na divákovi. Výrazne prepracovaná
novela bratov Strugackých bola podkladom pre vizualizáciu úvah nad Zmyslom. A práve
Zmysel zapríčiňuje ťarchu myšlienok, ich zdanlivú komplikovanosť a relativitu záverov
úvah. Pretože ak aj k nejakej definícii Zmyslu (života, sveta, jestvovania...)
dospejete, Zóna vám ponúkne iné možnosti odpovedí. Zóna u Tarkovského totiž nie je len
miesto, kde si akýsi mimozemšťania urobili piknik počas cesty vesmírom a nechali po
odchode vo vyľakanom časopriestore zaujímavé odpadky. Zóna je tu zhmotnením
intelektuálneho súboru predstáv o vesmíre a morálke. Rôznych predstáv. Postava
Stalkera má veľkú vnútornú silu a vie, aké neetické by bolo tieto predstavy využívať.
Nebezpečenstvo ich aktivácie je priveľké na to, aby človek s jeho hodnotovým rebríčkom
riskoval. Pretože všade platí, že aj dobrým skutkom vždy niekomu ublížiš. Dokonalé nie
je nič. Všetko s niečím súvisí ako detská mozaika a zmenou jedného kamienka sa
automaticky mení celok, menia sa súvislosti, iné kamienky majú odrazu (či chcú alebo
nie) iné miesto aj funkciu. Alebo môžu skĺznuť cez okraj.
Je to krásny film, kde kvality vytvorené výrazovými prostriedkami sú vyvážené a
prepojené tak usporiadane, až tvoria harmóniu vzájomnej podpory. Dĺžka záberov je
adekvátna hĺbke myšlienok. A to už nepíšem o fascinujúcej naháňačke policajných
motoriek za terénnym autom poskakujúcim za idúcim vlakom po železničných „pražcoch".
Nehľadiac na to poznám ľudí, ktorí zaspávajú už v prvej tretine.
|
|
| |
| |
[© Martin Ciel, www.filmsk.sk.
Na Nostalghia.cz publikováno se souhlasem autora 25. května 2002]
|
|
|
| |
|
| | |
|
|
